Je jedným z hudobníkov, ktorých nie je možné zaškatuľkovať. Či už ide o jeho gitarové schopnosti, miešanie hudobných žánrov, nezameniteľný štýl alebo jeho pohyb na hudobnej scéne, je skrátka jedinečný.
Miyavi sa narodil japonskej matke a kórejskému otcovi v Osake, kde od narodenia žil pokojný život dobrého študenta, ktorý robil svojim rodičom radosť aj tým, že sa venoval futbalu. V pätnástich rokoch sa však zranil a kvôli tomu nebol schopný pokračovať v ňom ďalej. „Vďaka“ tomu si našiel inú zábavu. Myv si v tej dobe z našetrených peňazí kúpil svoju prvú gitaru a začal sa na nej učiť hrať. O dva roky neskôr mu však osud prichystal ťažkú skúšku v podobe smrti jeho najlepšieho priateľa. Miyavi sa rozhodol prekonať jeho smrť po svojom. Odchodom do Tokya.
Netrvalo to dlho a v 18 rokoch sa pridal do začínajúcej visual kei kapely Dué le quartz, kde nahradil ich bývalého gitaristu gapa. V tej dobe hral ešte pod prezývkou Miyabi, čo znamená elegantný. S Miyabim v zostave mala kapela svoju one-man live premiéru v 21. augusta 2000. Snáď každému padol do oka nadpriemerný hlavný gitarista, jav na neo visual kei scéne veľmi nevídaný. Kapela sa dočkala úspechu, vydala niekoľko albumov a singlov. Basgitarista Kikasa však oznámil svoj odchod, čo viedlo k rozpadu kapely, ktorá si zahrala svoj posledný koncert 22. septembra 2002.
Okolo talentovaného a hyperaktívneho Miyabiho sa utvorila veľká základňa fanúšikov, ktorí chceli vedieť, ako bude pokračovať jeho hudobné smerovanie. Nečakali dlho a 31. októbra 2002 vydal, vtedy už pod prezývkou Miyavi, svoj debutový sólo album Gagaku. Jeho fanúšikovia z dôb Dué le quartz nemohli zniesť tú drastickú zmenu. Miyabi a Miyavi ako keby naozaj boli dve odlišné osoby. Gagaku sa nedalo zaradiť do špecifického žánru. Excentrickosť, experimentálnosť, originálne gitarové riffy a neustále menenie žánru sa stalo Miyavimu charakteristickým. Miyavi síce väčšinu fanúšikov stratil, no našiel si nových. A po ďalšom albume Galyuu, ich bolo ešte viac. V jeho hudbe bola cítiť jeho osobnosť, nálady, humor a tým priťahoval a dodnes priťahuje ďalších a ďalších fanúšikov. V tejto dobe si taktiež zahral sám seba vo filme Oresama. V októbri 2004 podpísal zmluvu s Universal Music Group a major labelom PS Company a usporiadal na počesť posledného indie vystúpenia, koncert v hale Budokan a prekvapivo aj fan-event v Tokyo Dome.
Ako bude znieť Miyavi po príchode do veľkého labelu? Pôjde to s ním dole vodou? Tieto otázky si kládlo mnoho fanúšikov, no Miyavi ich obavy veľmi skoro vyvrátil vydaním singlu Rock no gyakushū -Superstar no jōken-/21 Seikigata Koushinkyoku a následným albumom Miyavizm. (Miyavi si v tej dobe zmenil meno na MYV, čo ale dodnes absolútne nikoho nezaujíma a každý mu hovorí a píše o ňom ako o Miyavim). Miyavi svojim prvým albumom sa ešte tak neodklonil od svojho sviežeho rocku, no vplyvy popu a častejšie použitie akustickej gitary už dávalo tušiť zmene, ktorej budú fanúšikovia čeliť.
Či sa to fanúšikom páčilo, alebo nie, Miyavi učinil rozhodnutie, že je čas posunúť sa ďalej. V auguste 2006 vydáva album MYV*POPS a o mesiac na to ďalší album Miyaviuta ~Dokusou~. MYV*POPS znelo ako „unplugged Miyavi“ a bolo na ňom evidentná snaha osloviť širšie publikum, čo bolo očividné hlavne vďaka viacerým pesničkám s témami o láske a pod. Napriek tomu však Miyaviho hudba nestratila jeho osobnosť. Len ukázala jej jemnejšiu stránku. Miyaviuta ~Dokusou~ je zatiaľ Miyaviho vrchol, čo sa týka nielen kvality pesničiek, ale aj ukázania jeho výnimočných gitarových schopností. Po následnom turné na podporu albumov si dal Miyavi pauzu a na šesť mesiacov odišiel do USA, kde navštevoval jazykovú školu a žil nenápadný život medzi svojimi spolužiakmi a na ulici pre zábavu hral na gitare.
30. decembra 2006 Miyavi oznámil, že sa pridá do kapely. 25. mája 2007 bolo oficiálne oznámené, že ide o kapelu S.K.I.N., ktorej členmi sú Yoshiki, Gackt, Sugizo a Miyavi. Lenže ako to s Yoshikiho veľkohubými projektmi býva, jediná aktivita S.K.I.N. bola do dnešného dňa odohranie koncertu na Anime Expo v Californii 29. júna 2007.
18. júla 2007 v spolupráci s Kavki Boiz vydal remixové album 7 SAMURAI SESSIONS -We´re Kavki Boiz-. To určilo smer, ktorým sa Miyavi so svojim ďalším počinom vydá. Nasledujúce album, This Iz the Japanese Kabuki Rock, sa opäť dočkalo zmiešaných reakcií. Miyavi začal primiešavať do svojej hudby prvky hip-hopu a blues. Do popredia sa spolu s Miyavim dostali aj samotní Kavki Boiz a práve to nesedelo mnohým fanúšikom. Nasledovalo svetové turné, na ktorom sa Miyavi zastavil v Ázii, Európe, Severnej a (ako prvý japonský rockový hudobník) Južnej Amerike. Keď sa ho spýtali, kde by ešte rád vystúpil, Miyavi uviedol Rusko, Taliansko, Macao, Dubaj, Antarktídu, Indiu, Thajsko, Indonéziu, New Orleans, Argentínu, Chorvátsko a horu Fuji.
16. februára 2009 Miyavi oznámil, že po desiatich rokoch odchádza z PS Company. Fanúšikovia ale na novinky o ňom nemuseli čakať dlho, lebo už v marci uniklo v japonskom bulvári, že popová speváčka Melody s ním čaká dieťa a že sa budú brať. Miyavi to oficiálne oznámil na svojej „promócií“ z PS Company. O 2 dni neskôr však prišla ďalšia dobrá správa, a to že založil svoju vlastnú spoločnosť J-Glam, aby sa mohol stať v tvorení hudby nezávislým a vymenoval sám seba jej riaditeľom. O niekoľko dní na to oznámil svoje ďalšie svetové turné, na ktorom navštívi ešte viac krajín, než na svojej poslednej ceste okolo sveta.
Nech príde Miyavi s čímkoľvek, vždy je to niečo nové. Nikdy nezostane stáť na jednom mieste a utápať sa v stereotype. Práve v tom tkvie tajomstvo jeho úspechu a stále rastúce číslo jeho fanúšikov. Už teraz sa môžeme tešiť na to, čo nám tento netradičný hudobník predvedie v budúcnosti.