JROCK OBSESSION

• Oficiální web

Aktuální sestava

• Atsushi Sakurai - zpěv
• Hisashi Imai - kytara, vokály, ruchy
• Hidehiko Hoshino - kytara, klávesy
• Yutaka Higuchi - baskytara
• Toll Yagami - bicí

Existuje mnoho kapiel, ktoré na hudobnej scéne pôsobia cez 20 rokov. Nie všetky sa však dokážu počas tých rokov udržať na vrchole. A ešte menej kapiel je za tak dlhý čas schopných vydávať stále tak výborné albumy v rôznych hudobných štýloch. BUCK-TICK sa medzi tie kapely môže hrdo radiť.

Veď kto by to bol povedal, keď sa partia mladých chlapcov, ktorí nevedeli hrať na žiadny nástroj, dala dohromady. Kto by to vtedy povedal, že sa z nich stanú velikáni japonskej rockovej scény, ktorí ovplyvnia mnoho známych hudobníkov súčasnosti? Počas svojej existencie si prešli mnohými štýlmi ako positive punk, post-punk, new-wave, electronická hudba, cyberpunk, industrial, goth a dnes na nás púšťajú vlnu rock´n´rollu.

Vznik kapely

Jeseň 1983. Prefektúra Gunma. Higuchi Yutaka bol už počas prvých dní na strednej škole pozvaný starším spolužiakom na výpomoc do tabakového obchodu Imai Shohten, ktorý bol blízko vlakovej stanice. Ten obchod vlastnila rodina Hisashiho Imaia. Keď sa mladí Imai a Higuchi dali do reči, tak zistili, že obidvaja prechovávajú veľkú lásku k hudbe a to viedlo až k myšlienke založiť kapelu. Napriek tomu, že nevedeli hrať na žiadny hudobný nástroj, začali zháňať možných členov kapely medzi rannými zákazníkmi tabakového obchodu. Zatiaľ čo zháňali nových členov, tak sa zároveň aj začali učiť hrať na nástroje. Imai na gitaru, Higuchi na basovú gitaru. Higuchi sa spýtal svojho kamaráta Hidehika Hoshinu, či by sa k nim nepridal. Hidehiko súhlasil a začal cvičiť na gitare. Imai zasa požiadal svojho kamaráta Arakiho, aby sa k nim pridal ako spevák. Atsushi Sakurai, rebelantský samotár a ich spolužiak ich oslovil s tým, či by nemohol hrať na bicích.

Hinan Go-Go

Keď už bolo zloženie kapely kompletné, tak Imai pomenoval kapelu Hinan Go-Go. Hinan znamená po japonsky kritika. Na spoločných skúškach sa učili hrať na svoje nástroje tak, že hrali cover verzie pesničiek od známej punkovej kapely The Stalin. Snažili sa odlíšiť od ostatných kapiel a tak počas vystúpenia nosili rôzne kostýmy, vlasy si dávali nahor a nosili bledý make-up, čím položili základy pre Visual Kei. Svoj debut si odbili na festivale amatérskych kapiel Little Rock.

Zmena mena a zostavy

Po úspešnom ukončení strednej školy sa Imai presťahoval do Tokya, kde začal navštevovať spolu s Arakim vysokú školu dizajnu. O rok neskôr sa k nim pridali Higuchi a Hoshino. Sakuraiovi rodičia ho však nechceli pustiť do Tokya a tak musel zostať doma. Cez víkendy a sviatky sa všetci vracali domov skúšať a hrať koncerty v rôznych kluboch. Počas tohto obdobia si zmenili meno na BUCK-TICK. Sakurai bol v tom období veľmi deprimovaný tým, že ako jediný musel zostať doma a tak si krátil čas tým, že začal chodiť na koncerty a v televízii sledoval kapely. Uvedomil si, že bubnovanie nie je pre neho. Chcel stáť vo svetle reflektorov ako spevák. Preto išiel za Higuchiho starším bratom Yagamim, ktorý mal vlastnú kapelu SP, ktorá práve prišla o speváka. Yagami ho ako speváka odmietol. Nemohol takto zradiť vlastného brata a SP sa nakoniec rozpadli. Sakurai však nakoniec dosiahol svoje vďaka vyhodeniu Arakiho z kapely. BUCK-TICK totiž v tej dobe začali hrať vlastné pesničky a ako sa Imai zlepšoval v ich písaní, tým boli ťažšie pre speváka a Araki to nezvládal. Preto sa všetci zhodli na jeho odchode z kapely. Sakurai sa stal spevákom kapely, čím sa uvoľnilo miesto pre bubeníka. Higuchi pozval do kapely svojho brata Yagamiho, ako náplasť za stratu jeho vlastnej kapely. Takto sa sformovala zostava BUCK-TICK, akú poznáme dnes. Prvý krát s touto zostavou si zahrali na Shinjuku Jam 4. decembra 1985.

Indie éra a prvé úspechy

Po smrti otca sa Sakurai presťahoval do Tokya, kde to netrvalo dlho a kapela v júli 1986 zaujala Sawaki Kazuoa, hlavu Taiyou Records, nezávislý label. Videl ich na koncerte v Shinjuku a povedal im, že do roka z nich bude známa kapela. BUCK-TICK neváhajú a podpisujú zmluvu s Taiyou Records a 21. septembra vydávajú ich prvý singel TO-SEARCH/PLASTIC SYNDROME TYPE II

1. apríl 1987 sa neniesol v znamení vtipov, ale prvého albumu HURRY UP MODE a úspešného koncertu nazvanom BUCK-TICK Fenomén. Koncert sa odohral v Toyoto Public hale v Ikebukuro a kapacita haly bola 1200 divákov. Každý si myslel, že je tá hala pre takúto indie kapelu príliš veľká a že ten koncert sa nakoniec zruší, no BUCK-TICK zvolili netradičnú stratégiu. Po celom Tokyu povylepovali cez tisíc čiernobielych letákov, na ktorých bolo napísané „BUCK-TICK Fenomén, 1. apríla Toyoto Public Hala“. Zabralo to a kapela vypredala viac než polovicu haly, čo bol na indie kapelu nevídaný úspech a veľké nahrávacie spoločnosti sa predbiehali s tým, aby sa BUCK-TICK zaviazali práve im.

Debut vo veľkom labele

1. Kapela má plnú moc v rozhodovaní sa o svojom make-upe, vlasoch a imidži ako takom,
2. kapela nebude nikdy tlačená k zmene zostavy,
3. kapela nebude nikdy nútená k hraniu s podpornými muzikantmi,
4. kapela si bude môcť robiť všetku produkčnú prácu sama.

To boli požiadavky kapely, ktoré predložila každému veľkému labelu, ktorý sa o nich zaujímal. Na tak mladú a neskúsenú kapelu to boli dosť vysoké požiadavky a preto ich všade odmietali. Takagaki Ken, riaditeľ Victor Invitation Records sa rozhodol, že to s nimi skúsi a prijíma kapelu aj s ich požiadavkami.

21. novembra vydali svoj prvý album od podpísania sa veľkému labelu, SEXUAL XXXXX!, ktorý skončil na 33. mieste v oficiálnych Oricon Charts, čo bolo na debutový album nečakané a koncoročný koncert v Tokyu v Japan Youth hale vypredali počas dvoch dní.

S týmito úspechmi začali získavať oveľa väčšiu pozornosť médií. Novinárov však viac zaujímal výzor kapely než ich hudba. Každopádne BUCK-TICK už boli populárny tak, že nemohli hrať v malých kluboch a ich koncerty sa mohli odohrávať už len vo veľkých halách. Kapele tieto malé koncerty chýbali a preto 24. januára 1988 usporiadali tajný koncert pod názvom BLUCK-TLICK v Shinjuku Loft a využili to ako príležitosť k hraniu starších pesničiek.

Návšteva Londýna

Na nahrávanie ich štvrtého albumu TABOO kapela odišla do Londýna, kde odohrali aj jeden malý koncert v Greyhound music clube. Atmosféra Londýna sa kapele páčila, hlavne Sakuraiovi, ktorému prišlo, že britská hudobná scéna je oveľa otvorenejšia temnej a serióznejšej hudbe. A presne taký bol aj ich nový album. Jeho temnosť a serióznosť prekvapila kritikov v Japonsku, ktorí predtým radili BUCK-TICK viac medzi idoly. Pieseň JUST ONE MORE KISS sa stala ich prvým veľkým hitom a objavila sa aj v niekoľkých reklamách. Ďalší úspešný rok zakončilo ocenenie kapely ako nováčik roka od Japan Music Awards. Bol to práve Londýn a všeobecne britská hudobná scéna, ktorá najviac ovplyvnila celú kapelu.

Drogy a „Kvety zla“

V marci 1989 sa kapela vydala na turné na podporu albumu TABOO, no bolo čoskoro prerušené kvôli zatknutiu Hisashiho Imaia za držanie LSD. Imai sa nakoniec vyhol trestu a kapela si dala na šesť mesiacov pauzu. Mnoho ľudí predvídalo kvôli tejto udalosti koniec BUCK-TICK.  No už na jeseň toho roku sa kapela vrátila do štúdia, kde nahrala svoj piaty album Aku no Hana (Kvety zla), ktorý pomenovali po Baudelaireovej knihe Les Fleurs du Mal. (Mimochodom je to najobľúbenejšia kniha Atsushiho Sakuraia.) Nazvali ho tak preto, lebo rieši podobné témy ako kniha. Kapela začala na tomto turné so špeciálnou výzdobou svojich pódií a špeciálnym programom počas koncertu. Dnes je to jedným z poznávacích znakov BUCK-TICK. Taktiež na oslavu návratu po šiestich mesiacoch kapela odohrala veľký koncert v Tokyo Dome 20. decembra pred 50 000-ovým publikom. Netreba snáď zdôrazňovať, že to bol pre kapelu obrovský úspech a BUCK-TICK sa už nedal zastaviť.

Hudobné dospievanie

V roku 1990 kapela pokračovala v práci a v lete vydala album Symphonic BUCK-TICK in Berlin, ktorý obsahoval niektoré z ich hitov nahrané berlínskym orchestrom. Na jeseň vydali album Kurutta Taiyou (Bláznivé slnko). Pri príprave albumu strávili oveľa viac času než na predošlých albumoch a výsledkom bol oveľa prepracovanejší zvuk, štýl a hĺbka albumu. Veľký podiel na tom mal Sakuraiov rozchod so Sayuri Watanabe, stylistkou kapely a smrť jeho mamy, ktorú nebol schopný navštíviť kvôli koncertnej šnúre, ktorá mu nenechala ani jeden voľný deň. Sakurai začal písať oveľa hlbšie texty o skutočných emóciách a nie o tom, čo mu len prišlo v tú chvíľu vhodné. Odvtedy začala mať kapela texty s oveľa hlbším zmyslom.

23. júna 1993 vydala kapela album Darker Than Darkness - style 93. Album sprevádzalo mnoho žiadostí o reklamáciu. Po 10. pesničke albumu sa na prehrávačoch nezobrazila 11. skladba, ale 93. pod názvom D-T-D (Darker than Darkness), ktorá sa rozbiehala pomaly a znelo to, ako keby bolo niečo s CD. Všetko to však bol zámer kapely. Táto technika sa potom začala využívať v Japonsku častejšie. Kapela na tomto albume začala experimentovať s novými nástrojmi. Hoshino začal hrať na klávesách a Sakurai to skúšal so saxofónom. Tieto nástroje využili naplno v ich ďalšom album Six/Nine (1995), ktorý bol ešte viac vyspelejší než ich predošlý album a radí sa medzi to najlepšie, čo kapela stvorila.

Roky Cyberpunku

21. júna 1996 vydali svoj deviaty album COSMOS, ktorý mal oveľa pestrejší zvuk, než bolo u kapely zvykom. Kapela sa posunula smerom k elektronickej hudbe a preberala vplyvy cyberpunku. Turné na podporu albumu sa muselo zrušiť, lebo Sakurai počas fotenia v Nepále ochorel na peritonitis. Keď sa ho pýtali, aké vážne to je, tak povedal, že chce byť prenesený do Japonska. Keď už má zomrieť, tak nech to je doma. Sakurai sa našťastie doma uzdravil a kapela neskôr odohrala všetky zrušené koncerty.

10. decembra 1997 kapela vydala svoj desiaty album Sexy Stream Liner, na ktorom pokračujú vo svojom cyberpunk štýle a ešte ho vylepšujú. Imai začína hrať na theremine(veľmi netradičný hudobný nástroj, na ktorý sa hrá len pomocou pohybu rúk. Prvý krát ho použili v pesničke My Fuckin´ Valentine). Cyberpunk sa taktiež preniesol aj na ich imidž.

Roky 1998 a 1999 sa niesli viac v znamení projektov spolupráce jednotlivých členov s inými kapelami. BUCK-TICK v tomto období vydal len niekoľko singlov.

V roku 2000 opustili label Mercury/Polygram a podpísali zmluvu s BMG Funhouse, v ktorom sú dodnes. Ich popularita mimo Japonska začala stúpať a tak kapela odišla do Kórei, kde podala interview, ale nezahrala. Na letisku ich čakali obrovské zástupy fanúšikov, ktorí ich chceli vidieť. V roku 2001 sa kapela do Kórei vrátila aby zahrala na SoYo Rock festivale v Seoule.

V štýle cyberpunku vznikli ešte tri albumy ONE LIFE, ONE DEATH, Kyokutou I LOVE YOU a Mona Lisa OVERDRIVE. Posledný menovaný dostal názov podľa novely Williama Gibsona, čím sa BUCK-TICK zapísali do cyberpunkovej kultúry. Počas tohto obdobia dostali Sakurai a Imai pozvánku do „superskupiny“ Schwein spolu s Raymondom Wattsom (PIG) a Sashou Konietzko.

Sólové projekty a nástup gotiky

V roku 2004 si členovia dali pauzu a vrhli sa na sólové projekty. Imai Hisashi sformoval spolu s Kiyoshim z hide with Spread Beaver a Okazakim Katsuhigem kapelu Lucy. Vydali 2 albumy Rockarollica a Rockarollica II. Zvuk kapely bol ovplyvnený predovšetkým hideho hudbou.

Sakurai Atsushi vydal pod vlastným menom album Ai no Wakusei (Planéta lásky). Album bol temný a atmosférický. Taktiež si zahral v krátkom upírskom filme Longinus.

Yagami Toll vydal album 1977/Blue Sky s kapelou Yagami Toll and the Blue Sky. Na albume sa nachádza jedna dlhá, inštrumentálna, elektronická skladba, v ktorej sa Yagami zmieril so smrťou svojho staršieho brata, ktorý zomrel v roku 1977 a ktorý hral na bicích. Bol to práve on, kto ho priviedol k hre na bicích.

Yutaka Higuchi založil spolu so spevákom Okunom Atsushim kapelu Wild Wise Apes, ktorá vydala album 3rd World. Kapela odohrala pár koncertov blízko Gunmy, mesta zrodenia BUCK-TICK.

Hidehiko Hoshino sa dal na sólo dráhu až v roku 2007 založením kapely dropz. Kapela vydala album Sweet Oblivion, na ktorom Hoshino experimentuje s elektro-popom a trip-hopom.

5. apríla 2005 vydala kapela dlho očakávaný album Juusankai wa Gekkou (13 poschodí s mesačným svitom). Album sa sústreďoval na ideu gotiky, ktorú Sakurai využil vo svojom sólovom projekte. Gotike prispôsobili aj svoj imidž a koncerty, na ktorých sa objavoval klaun a balerína.

20. výročie kapely a nástup Rock´n´rollu

Na oslavu 20. výročia od podpísania prvej zmluvy s veľkým labelom vydala kapela album, ktorý obsahoval cover verzie ich pesničiek hrané rôznymi známymi hudobníkmi ako napr. Kiyoharu, J či abingdon boys school. Na oslavu tohto výročia kapela taktiež usporiadala turné a na každom koncerte hral ako hosť jeden z hudobníkov podieľajúcich sa na cover albume. Na poslednom koncerte turné BUCK-TICK Fest 2007 ON PARADE vystúpilo postupne všetkých 13 hudobníkov.

19. septembra 2007 vydali album Tenshi no Revolver (Anjelov revolver), ktorý stále mal prvky gotiky, no začali sa na ňom už objavovať aj vplyvy rock´n´rollu, ktorý sa naplno prejavil v ich nasledujúcom albume Memento Mori, ktorý vyšiel vo februári 2009.

BUCK-TICK je tu už cez 20 rokov a neprejavuje žiadne známky spomalenia. Sú tu stále a stále nám toho majú veľa čo povedať a predviesť. BUCK-TICK je ako víno. Čím je staršie, dozretejšie, tým je jeho chuť lepšia a kvalitnejšia.

Než začneš kopírovat, přečti si Death Note